Zobraziť a upraviť

F3 otvorí prehliadač, F4 systémový editor.

Čo číta

Text, Markdown, HTML, tabuľky CSV, obrázky, PDF, dokumenty Office, video a zvuk — a všetko ostatné v šestnástkovom zápise. Šípky prejdú na ďalší súbor bez zatvorenia prehliadača: práve to je rozdiel medzi pozeraním na súbor a prehliadaním priečinka.

Vlastné vykresľovanie nie je jadro prehliadača: číta nadpisy, zoznamy, tabuľky, odkazy; nepozná CSS, skripty ani obrázky. Pre stránku, ktorá na nich závisí, ju tlačidlo „prehliadač“ zverí systémovému — už nainštalovanému a takému, ktorý hovorí pravdu. Dokument Office sa rovnako odovzdá svojmu programu, ak je nainštalovaný.

JSON a XML sa preformátujú, keď sa súbor číta celý: jedna značka alebo hodnota na riadok, štyri medzery na úroveň. Súbor web.config alebo odpoveď API sa často zmestí na jediný riadok, po ktorom sa šlo prstom. Čo sa nedá analyzovať — súbor skrátený oknom čítania, .json, ktorý ním nie je — zostáva, ako je: radšej zdroj ako nič. Súbor sa nikdy neprepisuje: je to formátovanie na obrazovke.

Hľadať v ňom

Pole prehliadača hľadá v zobrazenom súbore, počíta výskyty a prechádza z jedného na druhý. V PDF sa hľadá vyextrahovaný text.

Súbor, ktorý sa mení pred očami

Zobrazený textový súbor sa číta znova sám. Meneaufile ho sleduje každé dve sekundy: ak sa zmenil, načíta ho znova bez toho, aby sa čítanie pohlo. Ak je však postavený DOLE v súbore, sleduje, čo pribúda — je to protokol, ktorého tok človek pozoruje.

Hranice

Prehliadač číta šesťdesiatštyri mebibajtov naraz; nad túto hranicu ukazuje okno do súboru a dve hranice vedú na začiatok a na koniec.

Príručka Meneaufile, v slovenčine.